Drytooling Trio

Začiatok zimy. Obdobie kedy len prší a prší, a tak sa lezenie presúva na umelú stenu. Našťastie iba čakám na aké také podmienky v Tatrách či iných kopcoch aby som sa dostal z toho nudného stereotypu na umelej stene.Pre mňa koniec letnej sezóny, začiatok zimnej. A moje novoročné predsavzatie...? Liezť , kedy sa bude dať, na čom sa bude dať, kde sa bude dať a ským sa bude dať.

Zima, možno nie kalendárna, ale je už tu. Čo dovtedy? Okrem umelej steny. Dlho nerozmýšlam a už sú tu Trenčianske drytoolingové preteky "krokdodíl cup". Hrad obchádzam oblúkom, nechcem predsa skončiť pod kamennou lavínou hneď zrána. Po pár metroch bystrím zrak a už vidím čo som chcel. Lezecká stienka 007 v Trenčíne. Drytoolové cesty vidno z diaľky. Aj drytoolistov a drytoolistky počuť už z diaľky. Prichádzam sem ako "šofik" považskobystričan , alebo ako hovoria domáci "manínec ..." veď ono to je v podstate jedno, mám veľa prezývok, "janko, šofo, šofik, manínec v......ý, či parketový lev". Registrujem sa, nechcem zaplatiť no musím zaplatiť. Trenčania sú tvrdí hoši. Preteky začínajú štýlovo, rýchlo a organizovane ako vždy. Veď Vilo je už v obore stará želva. Vo vnútri, v budove steny 007 sú postavené dva bouldre ktoré sa lezú s cepínmy a lezečkami. Dávam si pozor aby mi nevyskočila zbraň, veľmi sa neusmievam, nechcem mať úsmev ako vyjedená kukurica. V miestnosti vedľa je postavená cesta, ktorá sa lezie aj s mačkami. Tu po dolezení na koniec dosky akosi zametiem nohami a koniec. Ach, prvá chyba. Vonku na nás čakajú dvaja kamoši. Arpád a Michal som ich pomenoval. Arpád je ten menší. Neviem ako dlho tieto stromy museli rásť no sú naozaj šlachetní, že nás nechajú okolo seba mávať cepínmi. Cesty vonku sú z minulého roka. Pekné a dajú zabrať. Po týchto piatich cestách sa už plánované preteky na rýchlosť neuskutočňujú. Ruku som mal prvú hore keď sa hlasovalo. Končím na štvrtom mieste. Predomnou sú Martin Hovanec, Juraj Švingál, Gabo Čmárik. Zo stienky sa odchádza na festival a z festivalu do podniku Lúč. Som milo prekvapený keď ma majiteľ ráno vyprevádza, je to preto že som z považskej, to mi je jasné, považskobystričan. Ráno resp. poobede odchádzam z Trenčína vlakom. Hrad stále stojí.

Chvíľka ubehla od Trenčína, ani ostrihať som sa nestihol a už sa veziem na Majstrovstvá ČR v Drytoolingu do hlavného mesta ČR. Do Prahy. Do Prahy, hlavného mesta Českej Republiky. Prichádzame ako veľká voda z východu. Zdravíme České kamarády a oboznamujeme sa s prostredím. Lezecké centrum mammut holešovice má naozaj niečo do seba. Najrozmanitejšia umelá stena akú som zatiaľ mal možnosť vidieť. Ani nazaspím a už vstávam. Je tu ten veľký deň. Prichádzame pod stenu. Po krátkej inštruktáži a dohadoch sa rieši štartovné poradie. Všetko rieši počítač, idem prvý. Úplne prvý zo všetkých. Ach, ráno a už sa "darí". Cestu topujem, ale keď pozerám na stopky pripadám si skôr ako chameleón nie ako lezec. Strašný čas. To mi vyslúži 17 miesto po prvej kvalifikačnej ceste. Druhá Chyba. Druhú kvalifikačnú topujem ako jeden z ôsmich, takže finále skúsim. Cítim sa divne, je to ten pocit, ktorý pozná iba pretekár. Možno je to skôr koktejl pocitov, ktoré ma sprevádzajú a umožnia mi vyhecovať sa natoľko že mi až zle z toho ostáva. Zaujímavé a zároveň nenahraditeľné. Sedím na lavičke a čakám. Obujem si lezky a kráčam pod stenu. Beriem si prilbu, mádžujem ruky a hor sa do toho. Po prvom odvisnutí na zbraniach sa spúšťa časomiera. Nastupujem opatrne no po úvodnom klátiku sa rozbieham. Do topu sa dostávam za čas 6 min 10 sec . Zatiaľ som prvý. Zostalo to tak asi 10 minút dokedy ma Gabo nepredbehol. Po 15 minútach som tretí. Predbehol ma Juro. Ešteže bol posledný. Radosť z úspešnej slovenskej výpravy na MČR je naozaj poznať. Tak večer venujeme oslave... Ráno ma budí strašný zvuk. Obrovský, čierny, škaredý a hlučný vysavač. Vstávam svieži ani rybka a leziem rýchlo dokedy je tu prázdno. Poobede ideme do mesta popozerať či tu nie je niečo nové, ale nič som nenašiel. Všetko po starom. Večer odchádzame a to by bolo zhruba všetko k MČR Praha.

Je tu ďalší víkend. Ďalšie drytoolové preteky. Tentokrát Tendon Cup Bratislava. No prišli sme sem včas. Pozreli cesty, vypadajú pekne sú dlhé takže ak nič iné aspoň si zalezieme. Kvalifikačné cesty nám boli všetkým predlezené no a preteky majú rýchly spád. Ja tentokrát štartujem šiesty vo svojej skupine čo je v pohode. V prvej kvalifikačnej padám zo stropového klátika. Druhú kvalifikačnú cestu topujem. Preteky v Bratislave mám rád hlavne kôli dobrej atmosfére ktorá tu každoročne vládne. Dobrí ľudia a varené víno. To je kombinácia ktorá robí dobré obecenstvo. Do finálovej deviatky postupujeme okrem iných aj Ja, Vilo a Gabo. Prvé začínajú baby. Tak pozeráme povzbudzujeme a tak. Po ženskom finále sú na rade chlapy. Finálová cesta vyzerá dobre. Veľmi dlhá, dokonca tak dlhá, že sa lezie s dvomi lanami. No parááda, koniec obhliadky, a nasleduje čakanie v izolácii. Štartujem ako štvrtý v poradí čo mi nie celkom vyhovuje, to čakanie je pre mňa iba nervozita naviac. Po dlhom Vilisovom boji idem ja. Pomaly kráčam k stene, no veď nieje sa kam ponáhľať. Zasekávam zbrane do úvodného klátika a ideme. Lezie sa mi až prekvapujúco dobre. Nervozita zo mňa opadla už pri prvom kroku. A keď sa dostávam nad visiaci pník som celkom kľudný. Nespadol som na začiatku čo je dobré. Postupne sa dostanem až na hranu odkiaľ treba pokračovať do klátika a paragánmi do topu. No tu mi na nešťastie padá zbraň. No čo, rozhodca mi kričí že môžem klátik aj rukou. Tak sa naň nejako pripevním cvakám istenie a nadávam si ako som mohol urobiť takú chybu. Tretia chyba. Chvíľu váham, a nakoniec skúšam liezť aj s jednou zbraňou. Pre exhibiciu a pre divákov, no čo by som neurobil. Keďže mám iba jednu zbraň špičkami sa nejako držím na vrchu dosky a zbraň si prekladám z diery do diery. Takto vydržím až do poslednej, no topové istenie aj napriek búrlivému povzbudzovaniu nášho obecenstva už necvakám. Trochu sklamaný, no s pocitom zadosťučinenia som spúšťaný na zem. Môj výsledok nakoniec stačil na 4 miesto. Tak celkové poradie nakoniec: Juro, Kvak, Gabo, Šofik a Vilis. Rýchle vyhodnotenie, malá afterka a to by sme mali asi všetko z preteku Tendon Cup Bratislava.

Čo dodať na záver? No ani neviem. Všetky 3 preteky bol československý súboj čo sa mi veľmi páči. Zúčastnilo sa veľa kvalitných lezcov čo dáva pretekom všetku vážnosť no hlavne to je veľká zábava s najemocionálnejším doprovodom aký som kedy na pretekoch zažil. A konečne môžem po dlhšej dobe povedať, že ma pretek baví .

Naše malé Slovensko budeme reprezentovať aj na pretekoch v zahraničí , tak nám držte palce.

(článok je jemne beletrizovaný, tak jak sa ti to nelúbi, tie časti kludne preskoč, ale Môj WEB, Moje články :-) )

[Janko "šofik"]

Výsledky